Život Prešova
online
online
L. Harvan oslávi v sobotu osemdesiatiny
25.02.2011 Prešov
Bratislava 25. februára (TASR) - Jeden z najvýznamnejších funkcionárov v histórii slovenského lyžovania Ladislav Harvan oslavuje v sobotu 80. narodeniny.Držiteľ Strieborných kruhov Slovenského olympijského výboru je dobre známy aj na svetovej lyžiarskej scéne, neuveriteľných 33 rokov bol členom subkomisie FIS pre stavbu a schvaľovanie zjazdových tratí a zvolili ho za jej čestného člena. Desaťročia sa podieľal na organizácii všetkých významných lyžiarskych podujatí vo Vysokých Tatrách a bol aj šéfom slovenského lyžovania. Jeho srdcovou záležitosťou je už viac než polstoročie Veľká cena Slovenska v zjazdovom lyžovaní, na ktorej bol 16 rokov riaditeľom pretekov. Pre víkendové oslavy vynechá jej nadchádzajúci 56. ročník – po prvý raz vôbec.
Ladislav Harvan, ktorý žije v Novej Lesnej, sa narodil 26. februára 1931 v hájovni pod Kežmarskými žľabmi. Odmala lyžoval. Vyštudoval Lesnícku fakultu v Brne, počas štúdia štartoval v Zakopanom na akademických MS 1953 (9. v obrovskom slalome). Osemnásť rokov pracoval v Správe TANAP-u a dvadsať rokov (1970 – 1990) bol riaditeľom Tatranskej správy účelových zariadení SO ČSZTV. Desať rokov viedol TJ Vysoké Tatry. Získal trénerskú kvalifikáciu I. triedy, stal sa ústredným rozhodcom a technickým delegátom FIS, ale v športe zanechal najvýznamnejšiu stopu ako funkcionár.
Bývalý šéf Slovenského lyžiarskeho zväzu a podpredseda federálneho zväzu bol aj v komisii FIS pre Európsky pohár. Ako člen jury súťaží zjazdárov sa zúčastnil na ZOH 1988 v Calgary. Dlhé roky bol riaditeľom pretekov na Veľkej cene Slovenska v zjazdovom lyžovaní vo Vysokých Tatrách (preteky boli viackrát súčasťou seriálu Svetového pohára a ich XX. ročník v roku 1974 sa jazdil ako finále SP mužov i žien) a predsedom oblastného výboru Horskej služby. Bol aj podpredsedom organizačného výboru MS 1970 v severských lyžiarskych disciplínach vo Vysokých Tatrách a generálnym sekretárom organizačného výboru IV. zimných európskych olympijských dní mládeže – EYOD 1999 v Poprade-Tatrách. Výrazne sa angažoval v kandidatúre tohto regiónu na usporiadanie ZOH 2002 a 2006. Zostavil viacero publikácií o významných lyžiarskych podujatiach, na ktorých príprave sa výrazne podieľal – či už o zjazdárskej Veľkej cene Slovenska, alebo o majstrovstvách sveta 1970 v klasickom lyžovaní.
Spoločne s nebohou manželkou Emíliou Harvanovou-Butzovou, ktorá bola svojho času najlepšia slovenská stolná tenistka (medailistka z ME 1958) viedol Ladislav Harvan k športu obe svoje dcéry. Jana Palovičová-Harvanová (dnes pokračuje v jeho stopách ako technická delegátka FIS, bola členkou jury zjazdárských súťaží žien na ZOH 2002 a 2010) aj Iveta Jašková-Harvanová boli členkami reprezentačného družstva zjazdárok ČSSR. Slovensko zase reprezentovali jeho vnučka, zjazdárka Kristína Palovičová (v kategórii junioriek), aj vnuk, hokejista Tomáš Jaško. Jeho mladší brat, už zosnulý Štefan Harvan, súťažil vo farbách ČSSR v behu na lyžiach na ZOH 1964 v Innsbrucku.
Ladislav Harvan, ktorý žije v Novej Lesnej, sa narodil 26. februára 1931 v hájovni pod Kežmarskými žľabmi. Odmala lyžoval. Vyštudoval Lesnícku fakultu v Brne, počas štúdia štartoval v Zakopanom na akademických MS 1953 (9. v obrovskom slalome). Osemnásť rokov pracoval v Správe TANAP-u a dvadsať rokov (1970 – 1990) bol riaditeľom Tatranskej správy účelových zariadení SO ČSZTV. Desať rokov viedol TJ Vysoké Tatry. Získal trénerskú kvalifikáciu I. triedy, stal sa ústredným rozhodcom a technickým delegátom FIS, ale v športe zanechal najvýznamnejšiu stopu ako funkcionár.
Bývalý šéf Slovenského lyžiarskeho zväzu a podpredseda federálneho zväzu bol aj v komisii FIS pre Európsky pohár. Ako člen jury súťaží zjazdárov sa zúčastnil na ZOH 1988 v Calgary. Dlhé roky bol riaditeľom pretekov na Veľkej cene Slovenska v zjazdovom lyžovaní vo Vysokých Tatrách (preteky boli viackrát súčasťou seriálu Svetového pohára a ich XX. ročník v roku 1974 sa jazdil ako finále SP mužov i žien) a predsedom oblastného výboru Horskej služby. Bol aj podpredsedom organizačného výboru MS 1970 v severských lyžiarskych disciplínach vo Vysokých Tatrách a generálnym sekretárom organizačného výboru IV. zimných európskych olympijských dní mládeže – EYOD 1999 v Poprade-Tatrách. Výrazne sa angažoval v kandidatúre tohto regiónu na usporiadanie ZOH 2002 a 2006. Zostavil viacero publikácií o významných lyžiarskych podujatiach, na ktorých príprave sa výrazne podieľal – či už o zjazdárskej Veľkej cene Slovenska, alebo o majstrovstvách sveta 1970 v klasickom lyžovaní.
Spoločne s nebohou manželkou Emíliou Harvanovou-Butzovou, ktorá bola svojho času najlepšia slovenská stolná tenistka (medailistka z ME 1958) viedol Ladislav Harvan k športu obe svoje dcéry. Jana Palovičová-Harvanová (dnes pokračuje v jeho stopách ako technická delegátka FIS, bola členkou jury zjazdárských súťaží žien na ZOH 2002 a 2010) aj Iveta Jašková-Harvanová boli členkami reprezentačného družstva zjazdárok ČSSR. Slovensko zase reprezentovali jeho vnučka, zjazdárka Kristína Palovičová (v kategórii junioriek), aj vnuk, hokejista Tomáš Jaško. Jeho mladší brat, už zosnulý Štefan Harvan, súťažil vo farbách ČSSR v behu na lyžiach na ZOH 1964 v Innsbrucku.
0
www.ZIVOTPO.sk
